tag:blogger.com,1999:blog-72365134696934396952024-02-20T22:36:31.760+01:00Náhoda či nehoda? Hm, dilema.Údajne mám veľa zbytočných rečí. Nemyslím si. Vraj ich mám dať na blog. Pche, cynici. Ale ok, rozprávať potrebujem. Blog bude o tom, čo mi práve napadne.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.comBlogger17125tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-89937082145756780452009-11-12T00:58:00.003+01:002009-11-12T01:03:04.654+01:00Ako sa máš? Mám sa fajn?!Chcem žiť normálne. Úplne klasicky a bežne. Chcem všetko, čo chcú ostatní. Stabilitu, o ktorú sa môžem oprieť, pocity, ktoré viem rozdýchať, nálady, s ktorými viem pracovať, reakcie, pri ktorých viem ako ich spracovať, podnety, na ktoré chcem nadviazať. <br />Chcem sa ráno zobudiť a povedať si, mám sa fajn. Nie najhoršie, nie najlepšie, ale je to fajn.<br /><br />Chcem si žiť podľa svojich predstáv, plánov, možností a predpokladov. Chcem si žiť fajn. Nemyslím si, že som náročná. Som prispôsobivá a reagujem na výzvu „mať sa fajn“. Nechcem veľa, chcem iba ulahodiť svojim základným potrebám. <br /><br />Chcem rovnováhu aspoň na určitý čas. Chcem zažiť ten pocit, kedy nielen poviem, ale aj budem cítiť, že sa mám fajn.<br /><br />Takže, ako sa máš? Normálne?! Chcela by som sa mať fajn...Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-85001343822958679912009-03-13T14:11:00.005+01:002009-03-13T17:14:10.167+01:00Drahá Danka .... drrračica.Darebák diár drbal. Dôraz dal dnešnému dátumu.<br />Diplomaticky doložil dôkaz....ddd...dlhá doba, dozvedám sa.<br />Držíš dopoly doliaty džbán? Drúľaš?<br />Dobrééé! Dnes daj dôkladne, do dna!<br />Divokú dohru datujem v Deň D - Drsná džungľa.<br />Do videnia.<br /><br />(dar doložím dodatočne)Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-50981824253745044482009-01-06T02:57:00.003+01:002009-01-06T03:21:14.466+01:00Almanach egoistuChcela by som taký mať. A prestať sa vžívať do pocitov iných. Obmedzujem tým samu seba. Viem to. Rozprávajú mi o svojich pocitoch. A ja sa do nich vžívam. Rozmýšľam prečo niekto reagoval tak, či onak. Hľadám logické vysvetlenie. Pritom, nech to znie hocijako nepríjemne, logika v oblasti medziľudských vzťahov neexistuje. Chcem sa tejto pofidérnej empatie zbaviť. Sakramentsky ma obmedzuje. Mám zviazané ruky. Najmenej empatická som práve sama k sebe. A aj napriek tomu sa nepovažujem otvorene za masochistu. Možno tam tkvie tá chyba. Nie, netlieskajte mi. Stále som otvorene nepriznala, že sa rada trápim alebo nedajbože týram.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-37725541130909996942009-01-06T02:45:00.001+01:002009-01-06T03:20:10.556+01:00Keď duša piští...<span style="font-family:arial;"><br />... nie, nie je dobre. Všetky chlácholivé slová narážajú o rezonančnú dosku, ktorá nie je schopná ich vstrebať. Nechce. Pretože nemôže. Každý prechádza štádiom samoľútosti. Ublížený si líže rany utiahnutý sám do seba. Vykričal by všetku zlobu, neprávosť, keby sa dalo. Nedá sa. Drží údajnú neprávosť v sebe a po líci sa kotúľajú slzy ako hrach. Očista.<br />Očista čoho? Sú veci, za ktoré sa musí spovedať? A ak áno, komu? Sám sebe. Jedine. Utiahne sa sám do seba. Sám v sebe krváca. Nikto iný nepochopí jeho bolesť. Alebo žiaľ. Prd makový žiaľ. Čistú samoľútosť. O to horšie sa tento pocit vstrebáva. Zatni zuby. Na tieto veci si sám....</span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-33225909291936629632008-10-01T01:56:00.002+02:002008-10-01T02:19:25.479+02:00Nič, len samé otázkyPrečo mám nutkavú potrebu povedať od srdca čo si skutočne myslím? Nie sama od seba. Iba keď ma vyzvú. Je to naozaj potrebné? Zaujíma dotyčného reálne môj názor? Som príliš kritická? Nediplomatická? Myslím si, že ak skutočne vyjadrím svoje pocity, toho druhého reálne aj niekam posunú? Môžem sa pochváliť čistým štítom? Nie som náhodou intrigánske monštrum? Rafinovaná beštia? Kým vlastne som? Kam patrím? Zaradím sa vôbec niekam niekedy? A prečo sa na to pýtam, keď odpoveď tuším?Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-29845023824070831612008-09-19T01:01:00.000+02:002008-09-19T01:02:07.205+02:00Super ego trip?Nie, tak na ten ma nenahovoríte. Na ten ja nemám a ani sa naňho necítim. Nechcela by som. A popravde, ľudia, ktorí si na ňom ulietavajú ma absolútne neberú. Skôr naopak. Mám k nim neuveriteľný odpor.<br /><br />Čo to je toto vlastne? Nič. Absolútne nič a bohapustý komplex. Komplex z nedocenenia v osobnom živote. Kde si ho kompenzovať? No jedine v živote pracovnom. Núka sa otázka ako?! Prachsproste. Som poloboh, nadčlovek. Viem všetko. Všade som bol, všetko som videl. Odskúšané to síce nemám, ale mal som namále. Toto čo tu prezentuješ nie je dobré. Tak takto to iste nepôjde. Čo by som dal za to mať kolegu (plebs), ktorý mi vo všetkom vyhovie. Ach jaj. Keby som tu nebol, na konári ešte stále všetci visíte.<br /><br />To iste! V pravidelných intervaloch mentálne vracam. Si absolútne vedľa a škodoradostne sa teším na moment, kedy pretriezvieš. Good luck, nech mám štít čistý. Čiste alibisticky v tvojom prípade. <br /><br />P.s.: Odteraz už iba pozitívne. Sľubujem. Ak nie, nech sa na mieste prepadnem.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-80570517335973211452008-08-12T19:34:00.002+02:002008-08-12T19:37:12.973+02:00Juchú! Zase som vyhrala!<span style="font-family:arial;">Sú dve veci, ktoré skutočne nemám rada. Čakanie a ľahostajnosť. Pri tej druhej sa pristavím, nakoľko verím, že sa osoba, ktorej je post určený, nad sebou zamyslí a uskutoční nápravné opatrenia.<br /><br />Vyše dvoch rokov, každý utorok, niekedy okolo siedmej podvečer, zazvoní pod našou bránou na zvonček mládenec, ktorý sa živí rozvozom a dodávkou tovaru nemenovanej spoločnosti. Balíček je adresovaný mojej sestre, ktorá si tento deň donášky dobrovoľne a bez mučenia sama zvolila. Pozoruhodné, pretože akurát v tento deň D nikdy nie je doma. A tak sa nejeden utorok podvečer hráme s jej údajným otcom kameň, papier, nožnice, či pôjde balíček vyzdvihnúť v apartných boxerkách on alebo v ležérnom pyžamku ja. V konečnom dôsledku vyhrávam vždy aj tak ja, keď znechutene privolávam výťah. Zlatý klinec aj tak získava zvoniaci telefón pol hodinu po akcii a chichotavý hlas s tematickou otázkou, či náhodou nie som doma. Opakujem. Nemám rada ľahostajnosť. </span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-22150229306972684692008-07-11T03:44:00.006+02:002008-07-11T03:53:44.128+02:00Panoptikum? Nie, to sme my. Many minds, singular results.Známa sa ma jedného teplého večera opýtala na robotu. Presnejšie na kolegov. Všetkých. Neselektovala medzi mužským a ženským osadenstvom. Takto v rýchlosti som ani nevedela s čím mám začať. Ale, rozrozprávala som sa.<br /><br />Celkovo, sme rozmanití. Rôznorodí. Jeden by neveril a dvaja by sa najskôr čudovali. Čistá zmeska farieb, chutí, vôní, ale i sexuálnych orientácií. A predsa spolu fungujeme. V rámci možností. V tomto relatívne prefeminizovanom prostredí si všímam všetko. Aj tie najmenšie maličkosti. A áno, chlapov máme dosť. Každý je iný, smiešne milý, skvelý svojským spôsobom. Svojím večným analyzovaním som sa nechtiac dopracovala k absolútnemu presvedčeniu. Keď ich milujem, nemám čo riešiť. Nemenila by som.<br /><br />Mr. Tabula rasa<br />Prišiel nečakane. Zo dňa na deň sa tam jednoducho objavil. Na pohľad fešný, už po prvej vete neskutočný dobráčisko, ochotný a schopný urobiť všetko, čo na očiach vidí. Mláďa. Berieme ho všetkými desiatimi. Pretože je neskazený. Zatiaľ. Tabula rasa sa však pred očami mení. Alebo formuje? Dievčatá, pripravte sa na okamžitý odchyt, ešte pred úplnou skazou. Na pracovnej pôde sa totižto vytvára úderná trojica. Plná tajomstiev a nepríčetného chlapčenského hihňania sa.<br /><br />Mr. Pes, ktorý šteká, a stále čakáme, kedy pohryzie<br />Jeho bežný denný kontakt pozostáva z minimálne štyroch perverzných narážok, flirtovania a aspoň jedného prísľubu kvalitného sexu, spojeného s výkrikmi od rozkoše. Okamih pravdy? Rozpačité, ale milé koktanie. Rozprestrel ochranné krídla nad naším Tabula rasa. Je predsa toľko odžitých múdrostí, ktoré mu jednoducho musí odovzdať. Čo dodať? Rodený učiteľ a samozrejme vodca.<br /><br />Mr. Nový<br />Ešte stále v inkubačnej dobe. A my netrpezlivo čakáme, čo sa z neho vykľuje. Podľa interného stávkovania ženského osadenstva sa jeho šance priaznivo vyvíjajú. Nadšenie a ani tímový duch mu nechýba. Navyše, orientácia mu je už dávno jasná. Nehrozí harašenie. Tie, čo slintali, boli dostatočne vopred upozornené. A spomaleným to dávkujeme postupne. Nominovala by som ho bez výčitiek svedomia na zamestnanca roka.<br /><br />Mr. Benjamínek<br />Najobľúbenejší člen. Minimálne u mňa. Milý, pekný, múdry, vtipný. A tá charizma. Bohatý ešte len bude. Každá by po ňom chňapla. A on bezhranične miluje tú svoju. Vymysleli sme jej spoločne meno. Teda, Benjamínek si tú svoju, osobne si myslím, že imaginárnu, pomenoval. A my sme sa na to chytili. Nikto ju naživo nevidel a pritom na tých retušovaných fotkách je tak pekná. Aj sa k sebe hodia. Ale čo z toho, keď nie je hmatateľná? Už sa na ňu pomaly prestávame pýtať. Buď sa hanbí za ňu, alebo za nás. Cítime sa byť dotknuté. Stavím sa, že ak je skutočná, určite je rovnako zvedavá aj ona na nás.<br /><br />Vysunuté pracovisko – sú dvaja<br />... sa nám stále vyhýba. Nie, oprava. Boja sa, že čo nevidieť odídeme. A tak každý medziľudský pracovný kontakt už dávno vzdali. Ale žijú. Toť, minule som si do jedného prstom pichla. A legenda ožila. Nie sú iba šedá eminencia.<br /><br />Čerešničku na torte som si nechala na záver. Mr. Plachý alias Schíza<br />Samostatná kapitolka. Podľa firemnej hierarchie nás má že vraj na povel. Dalo by sa o tom diskutovať. Autoritu si nie a nie vybudovať. O rešpekte ani nehovoriac. Pritom by som mu to tak veľmi priala. Dokonca mám návrhy na realizáciu. Nepočúva. Nechce. V príhodnej chvíli a šanci, ktorá sa opakuje raz za pol roka, sa miesto venovania svojím agentúrnym ženám, oddáva inej bohumilej činnosti. V nemenovanom bratislavskom pube aj zo dve hodiny radšej kaká. Špeciálne sme si s kolegyňou zisťovali, či na záchode nie sú okná. Neboli. Doteraz ma v ramene pichá, keď si predstavím ten útek záchodovým potrubím. Dvere boli ostro sledované. Sublimácia? Ťažko. Navonok suverén, vo vnútri sama so sebou bojujúca postavička. Radšej zdrhne, ako by sa postavil výzve zoči voči. Rád flirtuje. Miestami nešikovne, možno to spôsobuje tá panická hrôza zo žien a zblíženia sa. Človek by ho najradšej zobral pod ochranné krídla. Ale proti jeho vlastnej vôli? To sa nedá.<br /><br />Celú skupinu by som označila za vynikajúcu pozorovaciu zložku, nad ktorou by vzrušením híkal nejeden adept na diplom zo psychológie v špecializácii správanie sa v kolektíve. A ja, naivná, sa teším, že som práve takýchto ľudí stretla. V pulzujúcom PR biznise, kde paradoxne to ľudské častokrát chýba. U nás je toho sakra veľa na rozdávanie. Neveriacky krútim hlavou vždy, keď bilancujem. Na druhej strane, pracovná vs. osobná rovina zvádzajú svoj obľúbený vnútorný boj. Ručička na váhe hodnôt sa zatiaľ prikláňa na tú „pravú“ stranu. Či našťastie je iba otázkou času. Netreba sa nechať zvyklať.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-30752629255260228432008-06-21T04:25:00.007+02:002008-06-21T05:32:41.978+02:00Pýtaš sa prečo?<span style="font-family:arial;"></span><br /><span style="font-family:arial;"></span><span style="font-family:arial;">Heh, Zlato, toto je posledné, čo Ti venujem. Môžeš to brať ako vysvetlenie. Je mi jedno.<br /><br /></span><span style="font-family:arial;">Dlho som sa pýtala, kde sa stala chyba. Bola som zlá? Naozaj som Ťa tak veľmi obmedzovala? Nie a nie sa nadýchnuť? Nič zo života? </span><br /><span style="font-family:Arial;"></span><br /><span style="font-family:arial;">Odpoveď som nedostala. Iba nejaké mätúce info. Udržiavali ma stále vláčnu, s výčitkami svedomia. Hm, koniec koncov, to si chcel. Smejem sa. </span><br /><span style="font-family:arial;"></span><br /><span style="font-family:arial;">Celé "my" sme boli ťažký omyl. Vzťah c</span><span style="font-family:arial;">horý už v zárodku. Od samého počiatku. K</span><span style="font-family:arial;">lišé typu, láska je slepá. Nuž, podľahla som a zaúradovalo na plnej čiare. Možno preto, že okrem sem-tam úletov som bola dlho sama. Možno preto, že si toleroval veci, ktoré vnímam, ako svoje výrazné mínus. Pritom, práve tie ma robia špecifickou. Videla som v Tebe viac, ako v skutočnosti je a aj bolo.<br /></span><br /><span style="font-family:arial;">Že kamarátka. Hovno si zaslúžiš. Stratil si komplet moju úctu. A to aj napriek tomu, že práve popieram samu seba. Do čerta s Tebou. Si nič. Si nula. Utvrdzujú ma v tom referencie z každej strany. Tí, ktorých permanentne atakuješ svojím „Ako sa máš?“. Zdá sa Ti to povedomé? Tak NA! Vyžer si to v plnej kráse.<br /><br />Radím Ti. Začni byť sám sebou. A udrž pri sebe aspoň to málo, čo máš. Tých čo Ťa rešpektujú. A to mi ver, že ich je sakra málo. Sám to vieš najlepšie. Ale pre istotu Ti napoviem: tí, ktorých poznáš cezo mňa, prípadne sa ich snažíš práve spoznávať, si o Tebe nemyslia nič dobré. A prisámvačku, nech sa prepadnem na mieste, že som bola diskrétna. Môžeš si za to sám. Pýtaš sa, ako je možné, že o niektorých veciach viem? Nuž ... šuškanda...<br /><br />Hanbím sa za posledné dva roky. Hanbím sa za Teba. Nechcem mať s Tebou už nič viac spoločné. Ani minulosť. Neexistuješ. Vyčítam si, že som bola naivná trúba. Hanbím sa za seba. Karma je sviňa. Vrátilo sa mi všetko, absolútne do podrobna. Viac sa nedá. Som si istá, že sa budem mať v živote už iba fajn. A to isté želám aj Tebe, i keď viem, že Ťa čaká ešte dlhá cesta.<br /><br />Piškóta </span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-53387807529979791212008-04-03T15:24:00.001+02:002008-04-03T15:42:45.328+02:00HA! A je to tu!<span style="font-family:arial;"><br /><br />Tušila som, že to raz príde. Včerajším znudeným listovaním v Diners Club magazine 1/2008 som sa dočítala o jedinej a skutočne účinnej, tzv. Amputívnej diéte. Jej autorkou je istá dietologička Keesha Myas, vystavená neustálym tlakom a požiadavkám svojich zákazníčok nadobudnúť v priebehu niekoľkých dní ideálnu váhu. (o ideálnej postave by sme mohli diskutovať). Tiež by sme si mali zadefinovať pojem <em>v priebehu niekoľkých dní</em>... som si takmer úplne istá, že väčšina dám sa v priebehu mesiaca dostala do mimoriadnej formy. Teda v závislosti od individuality, odhodlania, či pevnej vôle.<br /><br />Poprosím deti, aby nasledovné neskúšali doma, iba ak v prítomnosti dospelej osoby. <br /><br />Amputívna diéta<br /><br /> 1. Ostrihajte si všetky nechty – max. 29 gramov<br /> 2. Ostrihajte si vlasy – max. 170 gramov<br /> 3. Ostrihajte si všetky vlasy – max. 340 gramov<br /> 4. Dajte si ostrihať bradavice – max. 30 gramov<br /> 5. Na raňajky konzumujte preháňadlo – max. 1,3 kg<br /> 6. Absolvujte črevnú sprchu – max. 2 kg<br /> 7. Celý deň nepite – cca 0,5 kg<br /> 8. Celý deň nejedzte – 1,3 kg<br /> 9. Neobliekajte sa – max. 1 kg<br />10. Nenoste spodnú bielizeň – 0,3 kg (záleží však od typu a veľkosti bielizne)<br />11. Darujte obličku – 1,5 kg<br />12. Dajte si zmenšiť prsia – asi až 7 kg<br />13. Nechajte si amputovať ruku – asi 11 kg<br />14. Nechajte si amputovať nohu – asi 20 kg<br /><br />S výnimkou bodov 1. až 3. je diéta zaručene bez jo-jo efektu.<br /><br />Aj keď sa možno bude zdať až príliš radikálna, treba si uvedomiť, že pre krásu sa oplatí čo to vytrpieť.<br /><br />Zároveň odpovedám na otázku kolegynky Lucie, či som náhodou neschudla.....<br /><br />.....áno, presne 34 gramov. Ostrihala som si nechty a podstrihla ofinu.</span><br /></span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-50693143807201672782008-03-16T02:01:00.002+01:002008-03-16T02:03:51.419+01:00Úprimne, je mi ľúto...Snažila som sa. Prisahám na všetko, čo mi je milé, že som sa snažila. Ale odtiaľ, potiaľ. Viac už neviem.<br />Mojej najsamviaclepšej kamarátky priateľ, dlhoročný priateľ, je čistý pošuk. Odkedy ho poznám. A to je sakra dlho. Posledné tri roky sa o tom iba uisťujem. Inak, milý chalan...nech nežerem. Na päť minút, raz za rok, pri náhodnom stretnutí, niekde na opačných koncoch baru. Čo na ňom vidí?! Skutočne neviem. Po dnešnej kolaudácii, ich spoločného prenajatého bytu, sa pýtam dvojnásobne. ČO?!<br /><br />P.s.: Všetky tieto otázky, som sa pýtala aj jej osobne. Dodnes som nedostala žiadnu odpoveď. S tým, že láska je slepá, sa neuspokojím. To nie. Musela by byť aj hluchá a sprostá a vlastne aj neskutočne zákerná mrcha, pizda a puchra zároveň. A to by bola inak silná káva.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-84792159724032079012008-02-28T01:23:00.004+01:002008-02-28T01:30:56.914+01:00Ošemetná situácia<span style="font-family:arial;"><strong></strong></span><br /><span style="font-family:arial;"><strong>Ja:</strong> A fakt nechceš, aby sme ťa zobrali?<br /><strong>Stella:</strong> Nie, mám to za 20 minút, rada sa prejdem.<br /><strong>Ja:</strong> Bola by som pokojnejšia, keby si išla s nami.<br /><strong>Stella:</strong> Nie, nie, dám si iPod do uší, aspoň vytriezviem.<br /><strong>Ja:</strong> Ok. Ale určite napíš, že si v poriadku, keď prídeš domov.<br /><strong>Stella:</strong> Neboj. Pa.<br /><br />O 48 minút neskôr.<br /><strong></strong></span><br /><span style="font-family:arial;"><strong>Stella píše:</strong> Dorazila som, sice znasilnena, okradnuta a dobita, ale ... bru noc prajem. A este, svieti mi svetlo ;)<br /><br /><strong>Ja – 1. reakcia</strong><br />Tak parada, tu dvadsatkorunacku mas odlozenu u mna, druhe pozitivum – aspon sa nevrhnes lacne na divadelnika a do tretice – vynikajuce, ze svetlo svieti, kvalitne sa odmalujes a ulozis na spanok.<br /><br /><strong>Ja – 2. reakcia v myšlienkových pochodoch</strong><br />Kurva, čo by som robila, ak by sa jej naozaj niečo stalo?!<br /><br />a) zomrela by som na výčitky svedomia<br />b) rozplakala by som sa a plakala stále až do úplného vyčerpania<br />c) rozviazala by som všetky kamarátske vzťahy a nikoho si bližšie k telu nepripúšťala</span><br /><br /><span style="font-family:Arial;"></span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-63923266491395417672008-02-16T02:47:00.008+01:002008-02-16T04:16:14.293+01:00Možnosti sú vždy, aktívne nič neriešim......veta klasika, ktorý ma nejednou svojou životnou pravdou dohnal až k slzám. Vtipom a ani múdrosťami z kategórie láska za päť tisíc bohužiaľ nikdy vedome neovplýval. Aká škoda. Čo čert nechcel, spontánne sa mi naskytlo rande vo dvoch. Dlhoročný známy. Milé matiné. Poklábosili sme, vynadávali sa. Obe strany pomasírované poskytnutím "nezaujatého" názoru, na momentálne rozpoloženie. Ako inak sa dá nazvať názor ukrivdenej strany? A prekvapenie. Absurdné riešenia vysvitli. O plánoch ani nehovoriac. Ako náhle náš rád nadávajúcich obohatili aj iné tváre, poniektoré nové, iné už opozerané, družná debata nabrala na obrátkach. Začínam mať zimomriavky z plánovanej Singles Groupen Party akcie.<br /><br />P.s.: Si odvrhnutý? Máš potrebu spoznávať nových ľudí? Páči sa ti myšlienka zúčastniť sa na akcii SGP? V prípade, že áno, prihlás sa na <a href="mailto:neda.hneda@gmail.com">neda.hneda@gmail.com</a>. Kritéria zatiaľ neboli stanovené žiadne.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-71999473279580162032008-02-13T01:04:00.000+01:002008-02-13T01:40:03.471+01:00Čistý chaosDnešným večerom som svojim kostlivcom dala zbohom. Rad radom povypadávali zo skrine, ako na bežiacom páse. Všetci. Necítim sa ani lepšie, ani horšie. Priradila som im istú postupnosť. Vedela som, že sa ich raz, jedného po druhom, zbavím. Miestami dúfajúc, že nie vlastným pričinením. Hop, sekla som sa. Medzi tými bezvýznamnými, vypadol aj najkostnatejší. Ten, čo podril nielen moje ego, ale aj imaginárny rešpekt, autoritu. Počujem jeho zákerný smiech, ktorý nie a nie utichnúť. Neviem vyjadriť racionálne emócie. Pedantne som ich v sebe hnojila mesiac dopredu. Vykvitli samo od seba, pretvárky, vyzreté. Už zajtra osekávam azbestovú košeľu. Cítim, že ide do tuhého. A aj nariek všetkému lomcuje so mnou lahostajnosť. Babo, raď. Alebo nie, ser na to, netreba.Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-68111646589525301772008-01-10T19:29:00.000+01:002008-01-10T23:28:06.539+01:00Keby<span style="font-family:arial;"></span><br /><span style="font-family:arial;">Keby sa pred 27 rokmi neboli bývali stretli, mohlo byť všetko inak.<br />Nevyčítam. Rezignovane konštatujem.</span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-48754520690278639162007-12-28T16:25:00.000+01:002007-12-28T17:08:12.093+01:00Pozor! V meste zúri epidémia!<span style="font-family:arial;"></span><br /><span style="font-family:arial;color:#990000;">Po slede posledných udalostí považujem za svoju občiansku povinnosť upozorniť na zúriacu epidémiu. Vypukla niekedy začiatkom decembra a doposiaľ jej podľahli dva takmer dvojročné páriky, dva dlhoročné a jeden pár ešte stále vo fáze spoznávania. Týmto by som požiadala čerstvých sólistov aby si na tvár uviazali rúško a nešírili epidémiu ďalej na verejných priestranstvách. Nezasiahnuté dvojice vyzývam k trpezlivosti. Vo vlastnom záujme sa s partnerom do konca decembra nestretávajte, nekontaktujte. Podľa predbežných hlásení by sa tieto jatky mali skončiť príchodom nového roka. Sólistov môže potešiť prognóza na rok 2008, ktorý má byť údajne rokom stretnutí. Stretnutí sklamaných ľudí.</span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-7236513469693439695.post-50501412756250702512007-12-09T19:49:00.000+01:002007-12-10T12:20:15.697+01:00Ako sa zapísať do análov firmy?<span style="color:#660000;"><span style="font-family:arial;"><strong><br /></strong></span><br /></span><span style="font-family:arial;"><span style="color:#660000;">Máš pocit, že sa ti v práci venuje málo pozornosti? Chceš aby sa o tebe vo firme rozprávalo? Ak áno, stačí skutočne málo. Postupuj podľa predlohy nižšie.<br /><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Potrebuješ:<br /></strong><br /><strong>1 firmu </strong></span></span><br /><span style="font-family:arial;color:#660000;">zamestnávajúcu aspoň 20 ľudí. Stačilo by aj 10, nezabúdaj </span><span style="font-family:arial;"><span style="color:#660000;">však, že čím viac ľudí, tým lepšie pre teba.<br /><strong></strong></span></span><br /><span style="font-family:arial;color:#660000;"><strong>1 teambuildingovú akciu </strong></span><br /><span style="font-family:arial;color:#660000;">napríklad badmintonový turnaj, karaoke, natieranie plotov</span><br /><span style="font-family:arial;"><br /><strong><span style="color:#660000;">7 škodoradostných kolegov </span></strong><br /><span style="color:#660000;">za škodoradostných sa považujú iba tí, ktorí si do teba rypnú, keď máš dosť<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">5 ambicióznych kolegov </span></strong><br /><span style="color:#660000;">s najvyššou pravdepodobnosťou ti budú jednotlivé kroky znemožňovať, majú rovnako ako aj ty ambíciu presadiť sa<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">5 prudérnych kolegov </span></strong><br /><span style="color:#660000;">rozoznáš ich podľa prekvapeného výrazu v tvári a neveriaceho krútenia hlavou<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">2 starostlivých kolegov </span></strong><br /><span style="color:#660000;">ochotných postarať sa nielen o oblečenie a veci, ktoré si na akciu úzkostlivo zabalíš do veľkej čiernej tašky, ale aj o teba samého<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">1 kolegu s fotoaparátom </span></strong><br /><span style="color:#660000;">jeho úlohou bude všetkých a všetko čo sa udeje pedantne zdokumentovať a následne umiestniť na pracovisku v sekcii internal documents<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">1 badmintonovu raketu </span></strong><br /><span style="color:#660000;">ideálne, ak si ešte nikdy nemal príležitosť držať ju v ruke<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">1 mikrofón </span></strong><br /><span style="color:#660000;">musí byť zapnutý!!!<br /></span><br /><strong><span style="color:#660000;">min. ½ litra hruškovice </span></strong><br /><span style="color:#660000;">prípadne iného alkoholu, ktorý zašľape už po 3 poháriku<br /><br /><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Postup:<br /></strong><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Krok č.:1 - Príprava<br /></strong>Na teambuildingovú akciu sa tešíš minimálne týždeň vopred. Je veľmi dôležité, aby tvoje nadšenie narastalo spolu s každým blížiacim sa dňom. Ak sa deň pred akciou ešte stále netešíš, skús sa navnadiť predstavou perfektnej zábavy, milých ľudí a nových zážitkov. Ideálne tiež bude, ak si dva týždne pred akciou prejdeš silnou krízou v osobnom živote, nie je to však podmienkou.<br /><br /><strong>Krok č.:2 – Navodenie atmosféry</strong><br />V deň akcie sa pravdepodobne nebudeš vedieť sústrediť na prácu. Neľakaj sa. Je to iba slabý vedľajší účinok. Stále číhaj na prichádzajúce maily a aby si si udržal svoj status vo firme, presvedčivo nakrič aspoň na jedného dodávateľa a dvoch škodoradostných kolegov. Dôvod môže byť triviálny. Nevkusne ozdobený vianočný stromček, zle umytý hrnček od kávy, komplet zvrzaná grafika alebo meškajúce podklady. Dve hodiny pred plánovaným začatím akcie zober auto a prevez sa v dopravnej špičke. Po návrate sa aktívne zapoj do zháňania taxíkov. Tu pozor! Zásadne objednávaj minimálne tri taxíky od jednej taxislužby! Je to dôležité, závisí od toho totižto celková atmosféra pred začatím akcie.<br /><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Krok č.:3 – Čo na a do seba<br /></strong>Hneď ako sa ti podarí dostať na miesto akcie, hrkni do seba aperitív a s ľahkosťou jarného vetra sa choď prezliecť. Úbor by mohol byť apartný v prípade, že si oblečieš elegantné biele šortky a ružové tielko.<br /><br /><strong>Krok č.:4 – Reaguj akčne</strong><br />Ak si už prezlečený, vypýtaj si od personálu badmintonovú raketu a košíček. Pozri sa do tabuľky, ktorý kolega by mal byť tvojim prvým súperom a zvesela naňho zvolaj: „Šetri ma! Raketu som držala v ruke keď som mala 6 rokov!“ Túto vetu môžeš použiť pred nástupom do každého nového turnaja a občas ju pripomenúť aj počas zápasu, tesne pred podaním súpera. Malo by ho to aspoň na chvíľu zneistiť. Po každom zápase sa utekaj niečoho napiť. Je dôležité, aby si dodržiaval pitný režim. Popros jedného zo škodoradostných kolegov, aby bol taký dobrý a podal ti nápoj. Ak je kolega správne škodoradostný, určite ti podá presne to, na čo máš v tej chvíli chuť. Panáka kopneš s bojovým pokrikom NAEX do seba a pokračuješ v hre. Situáciu opakuj aj počas zápasov zakaždým, keď cítiš, že sa začínaš viac potiť.<br /><br /><strong>Krok č.:5 - Úsmev, fotia ťa</strong><br />Snaž sa pôsobiť čo najviac nápadne, inak sa ti môže stať, že si ťa kolega s fotoaparátom nevšimne. Čiže kričíš, nahlas sa smeješ až híkaš. Môžeš sa mu tiež prihovoriť prípadne doňho aj jemne drgnúť, fantázii sa skutočne medze nekladú. Po poslednom zápase a minimálne 3 kompromitujúcich fotografiách si podaj so súperom ruku, poďakuj fotografovi a spoločne s ostatnými hráčmi si pripi na úspešné zakončenie turnaja.<br /></span><span style="color:#660000;"><strong><br />Krok č.:6 – Graciózny nástup č.2</strong><br />Nadväzujúc na predošlý krok, nechaj kolegov aspoň 20 minút čakať na vyhodnotenie a slávnostné otvorenie druhého kola, teambuildingovej aktivity s príznačným názvom Karaoke. Počas týchto dvadsiatich minút sa skús zatiaľ prezliecť a decentne upraviť. Po úpravách si vychutnávaj svoj návrat. S hollywoodskym úsmevom sa prevrátením pohárika opätovne zvítaj so všetkými kolegovcami.<br /><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Krok č.:7 – Bejby nebude sedieť v kúte<br /></strong>Ak je už karaoke v plnom prúde, sadni si na čo najviac viditeľné miesto a čakaj kedy si ťa niekto všimne. Ak by sa ti náhodou zdalo, že si ťa dlhšie nikto nevšíma, začni nahlas tlieskať a povzbudzovať iných kolegov. Účinok by sa mal dostaviť v priebehu pár minút. Ak sa chceš cítiť dôležito, nechaj sa na svoje vystúpenie dlhšie, aspoň minútu, prehovárať. Ideálnym argumentom pri prehováraní môže byť veta: „Nie nie, na to aby som išla mám ešte stále málo promile....“ pričom čakaj, kedy ti ochotný škodoradostný kolega podá pomocnú ruku, bez brzdy samozrejme. Keďže sa už nemáš na čo vyhovoriť, s hrdosťou uchop mikrofón a vyber si čo najťažšiu pieseň. Ak sa ti stane, že Mariah Carey nie je v ponuke, nezúfaj. Pohľadaj Tinu Turner alebo to vyrieš jednoducho rapom. Ak náhodou nestíhaš slová, jednoducho lalákaj. Dospievaj a čakaj na potlesk. V prípade, že nepríde, nevadí, hlavne sa nevzdávaj. Skús vybrať inú, ešte ťažšiu pieseň a posmel sa kapurkovou.<br /><br /></span><span style="color:#660000;"><strong>Krok č.:8 – Nechaj priestor aj iným<br /></strong>Hneď ako odspievaš druhú pieseň, podaj prvému kolegovi z radu uchádzačov o spev mikrofón, nech všetci vidia, že sa vieš o slávu deliť a nechaj svoje hlasivky poriadne oddýchnuť. Môžeš zatiaľ živo diskutovať s prudérnymi kolegami a popri tom kloktať hruškovicu. Približne po piatich minútach pritancuj k spievajúcim kolegom a začni im hutne v speve pomáhať. Ak sa bránia, nenechaj sa odbiť a vyčkaj do momentu, kedy budú slabšie držať mikrofón. V príhodnej chvíli vytrhni mikrofón a o dušu spievaj. Hlavne si drž pozíciu a nezabudni, že rovnako ako si ty zosadil z kresla kolegu, môže zosadiť aj iný teba. Takže, mikrofón držíme pevne a intenzívne spievame!<br /><br /><strong>Krok č.:9 – Zaslúžený oddych</strong><br />Po vystúpení, nie jednom, sa istotne budeš cítiť vyčerpaný, preto odporúčam ísť sa prespať na pol hodinku do šatne a počkať tam na jedného zo starostlivých kolegov, ktorý sa presne vie vcítiť do situácie a potrieb hviezdy večera. Celú cestu sa nielen jemu, ale aj taxikárovi ospravedlňuj. Uisti ich, že takto zle ti v taxíku obyčajne nebýva a že to bude asi tou ryžou, čo si na obed jedol. Poďakuj za odvoz už v prvej zákrute, ktorá ti je povedomá a pokračuj v ďakovaní až do vyčerpania. Starostlivý kolega počká kým otvoríš po piatich minútach a 20 pokusoch magnetickým kľúčom svoju bránu a láskyplne ti zamáva.<br /><br /><strong>Krok č.:10 – Hodnotenie večera</strong><br />V bráne si pomaly a hlavne pokojne premysli cestu k svojmu bytu, následne k posteli. Spokojný sa ulož oblečený na spánok a chrápajúc sa zamysli nad priebehom celého večera. V prípade, že by ti nejaké malé útržky v slede informácii chýbali, netráp sa. Kolegovia ti ich nasledujúci deň blahoželaním k excelentným výkonom radi doplnia. </span></span><br /></span>Nedahttp://www.blogger.com/profile/13516994656098689424noreply@blogger.com5