streda, októbra 01, 2008
Nič, len samé otázky
Prečo mám nutkavú potrebu povedať od srdca čo si skutočne myslím? Nie sama od seba. Iba keď ma vyzvú. Je to naozaj potrebné? Zaujíma dotyčného reálne môj názor? Som príliš kritická? Nediplomatická? Myslím si, že ak skutočne vyjadrím svoje pocity, toho druhého reálne aj niekam posunú? Môžem sa pochváliť čistým štítom? Nie som náhodou intrigánske monštrum? Rafinovaná beštia? Kým vlastne som? Kam patrím? Zaradím sa vôbec niekam niekedy? A prečo sa na to pýtam, keď odpoveď tuším?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)