streda, októbra 01, 2008
Nič, len samé otázky
Prečo mám nutkavú potrebu povedať od srdca čo si skutočne myslím? Nie sama od seba. Iba keď ma vyzvú. Je to naozaj potrebné? Zaujíma dotyčného reálne môj názor? Som príliš kritická? Nediplomatická? Myslím si, že ak skutočne vyjadrím svoje pocity, toho druhého reálne aj niekam posunú? Môžem sa pochváliť čistým štítom? Nie som náhodou intrigánske monštrum? Rafinovaná beštia? Kým vlastne som? Kam patrím? Zaradím sa vôbec niekam niekedy? A prečo sa na to pýtam, keď odpoveď tuším?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Chces sa sama zaskatulkovat?
...hm...to nikdy nevies. poloz si otazku inac: dokazala by si zit so sebou kebyze sa nevyjadris? odpoved velmi dobre poznas. ale co sa tyka toho cisteho stitu, no nejake flaky tam mame seci ale itak ta obdivujem (prepactye moju grammaire som opita zasa). bestia nie si inak by si sedela na inej pozicii cica a brala iny plat. a kam patris? patris v prvom rade sebe. a neboj sa ty nist, secko sa vyvinie tak ako sa ma!
my si tu asi robime psychiatrov navzajom pici...
...este dodam...jeb na druhych...stale analzyujes co povedia druhi, co tak byt chvilu kurva a mysliet iba na seba?
April: zaskatulkovat,zaradit, zatriedit, vyfarbit ... cokolvek
Sush: si mi to zase natrela. O chvilu sa budem bat vobec niecim na svoj blog prispiet. Ale dakujem. Vazim si to. :)
Zverejnenie komentára