štvrtok, februára 28, 2008
Ošemetná situácia
Ja: A fakt nechceš, aby sme ťa zobrali?
Stella: Nie, mám to za 20 minút, rada sa prejdem.
Ja: Bola by som pokojnejšia, keby si išla s nami.
Stella: Nie, nie, dám si iPod do uší, aspoň vytriezviem.
Ja: Ok. Ale určite napíš, že si v poriadku, keď prídeš domov.
Stella: Neboj. Pa.
O 48 minút neskôr.
Stella píše: Dorazila som, sice znasilnena, okradnuta a dobita, ale ... bru noc prajem. A este, svieti mi svetlo ;)
Ja – 1. reakcia
Tak parada, tu dvadsatkorunacku mas odlozenu u mna, druhe pozitivum – aspon sa nevrhnes lacne na divadelnika a do tretice – vynikajuce, ze svetlo svieti, kvalitne sa odmalujes a ulozis na spanok.
Ja – 2. reakcia v myšlienkových pochodoch
Kurva, čo by som robila, ak by sa jej naozaj niečo stalo?!
a) zomrela by som na výčitky svedomia
b) rozplakala by som sa a plakala stále až do úplného vyčerpania
c) rozviazala by som všetky kamarátske vzťahy a nikoho si bližšie k telu nepripúšťala
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
jeeej, Stella, som hrdá, že som sa stala súčasťou Tvojho blogu, vzdy som po tom tajne túžila :-)) len jednej veci celkom nerozumiem... mam sa vrhať po divadelníkovi "lačne" or "lacne"? lebo to druhé ma uráža ;-)
Jaj, tak v tom pripade "lačne" ;)
Stella, predsa poznam tvoje tuzby!
no poznam mnoho takychto pripadov:) niekedy osm ale aj ja ten ktory sa chce prejst :)
Damien, to je absolutne v poriadku. Aj ja sa rada prechadzam, sama, v tme, s jednym promile...len konecne som zazila situaciu, kedy som sa vzila do pozicie toho rozumnejsieho, starostlivejsieho, toho, co sa jednoducho drzi pri zemi za kazdych okolnosti. Co ale neznamena, ze by mi zacali biologicke hodiny tikat, ano?! :)
Zverejnenie komentára