piatok, júla 11, 2008

Panoptikum? Nie, to sme my. Many minds, singular results.

Známa sa ma jedného teplého večera opýtala na robotu. Presnejšie na kolegov. Všetkých. Neselektovala medzi mužským a ženským osadenstvom. Takto v rýchlosti som ani nevedela s čím mám začať. Ale, rozrozprávala som sa.

Celkovo, sme rozmanití. Rôznorodí. Jeden by neveril a dvaja by sa najskôr čudovali. Čistá zmeska farieb, chutí, vôní, ale i sexuálnych orientácií. A predsa spolu fungujeme. V rámci možností. V tomto relatívne prefeminizovanom prostredí si všímam všetko. Aj tie najmenšie maličkosti. A áno, chlapov máme dosť. Každý je iný, smiešne milý, skvelý svojským spôsobom. Svojím večným analyzovaním som sa nechtiac dopracovala k absolútnemu presvedčeniu. Keď ich milujem, nemám čo riešiť. Nemenila by som.

Mr. Tabula rasa
Prišiel nečakane. Zo dňa na deň sa tam jednoducho objavil. Na pohľad fešný, už po prvej vete neskutočný dobráčisko, ochotný a schopný urobiť všetko, čo na očiach vidí. Mláďa. Berieme ho všetkými desiatimi. Pretože je neskazený. Zatiaľ. Tabula rasa sa však pred očami mení. Alebo formuje? Dievčatá, pripravte sa na okamžitý odchyt, ešte pred úplnou skazou. Na pracovnej pôde sa totižto vytvára úderná trojica. Plná tajomstiev a nepríčetného chlapčenského hihňania sa.

Mr. Pes, ktorý šteká, a stále čakáme, kedy pohryzie
Jeho bežný denný kontakt pozostáva z minimálne štyroch perverzných narážok, flirtovania a aspoň jedného prísľubu kvalitného sexu, spojeného s výkrikmi od rozkoše. Okamih pravdy? Rozpačité, ale milé koktanie. Rozprestrel ochranné krídla nad naším Tabula rasa. Je predsa toľko odžitých múdrostí, ktoré mu jednoducho musí odovzdať. Čo dodať? Rodený učiteľ a samozrejme vodca.

Mr. Nový
Ešte stále v inkubačnej dobe. A my netrpezlivo čakáme, čo sa z neho vykľuje. Podľa interného stávkovania ženského osadenstva sa jeho šance priaznivo vyvíjajú. Nadšenie a ani tímový duch mu nechýba. Navyše, orientácia mu je už dávno jasná. Nehrozí harašenie. Tie, čo slintali, boli dostatočne vopred upozornené. A spomaleným to dávkujeme postupne. Nominovala by som ho bez výčitiek svedomia na zamestnanca roka.

Mr. Benjamínek
Najobľúbenejší člen. Minimálne u mňa. Milý, pekný, múdry, vtipný. A tá charizma. Bohatý ešte len bude. Každá by po ňom chňapla. A on bezhranične miluje tú svoju. Vymysleli sme jej spoločne meno. Teda, Benjamínek si tú svoju, osobne si myslím, že imaginárnu, pomenoval. A my sme sa na to chytili. Nikto ju naživo nevidel a pritom na tých retušovaných fotkách je tak pekná. Aj sa k sebe hodia. Ale čo z toho, keď nie je hmatateľná? Už sa na ňu pomaly prestávame pýtať. Buď sa hanbí za ňu, alebo za nás. Cítime sa byť dotknuté. Stavím sa, že ak je skutočná, určite je rovnako zvedavá aj ona na nás.

Vysunuté pracovisko – sú dvaja
... sa nám stále vyhýba. Nie, oprava. Boja sa, že čo nevidieť odídeme. A tak každý medziľudský pracovný kontakt už dávno vzdali. Ale žijú. Toť, minule som si do jedného prstom pichla. A legenda ožila. Nie sú iba šedá eminencia.

Čerešničku na torte som si nechala na záver. Mr. Plachý alias Schíza
Samostatná kapitolka. Podľa firemnej hierarchie nás má že vraj na povel. Dalo by sa o tom diskutovať. Autoritu si nie a nie vybudovať. O rešpekte ani nehovoriac. Pritom by som mu to tak veľmi priala. Dokonca mám návrhy na realizáciu. Nepočúva. Nechce. V príhodnej chvíli a šanci, ktorá sa opakuje raz za pol roka, sa miesto venovania svojím agentúrnym ženám, oddáva inej bohumilej činnosti. V nemenovanom bratislavskom pube aj zo dve hodiny radšej kaká. Špeciálne sme si s kolegyňou zisťovali, či na záchode nie sú okná. Neboli. Doteraz ma v ramene pichá, keď si predstavím ten útek záchodovým potrubím. Dvere boli ostro sledované. Sublimácia? Ťažko. Navonok suverén, vo vnútri sama so sebou bojujúca postavička. Radšej zdrhne, ako by sa postavil výzve zoči voči. Rád flirtuje. Miestami nešikovne, možno to spôsobuje tá panická hrôza zo žien a zblíženia sa. Človek by ho najradšej zobral pod ochranné krídla. Ale proti jeho vlastnej vôli? To sa nedá.

Celú skupinu by som označila za vynikajúcu pozorovaciu zložku, nad ktorou by vzrušením híkal nejeden adept na diplom zo psychológie v špecializácii správanie sa v kolektíve. A ja, naivná, sa teším, že som práve takýchto ľudí stretla. V pulzujúcom PR biznise, kde paradoxne to ľudské častokrát chýba. U nás je toho sakra veľa na rozdávanie. Neveriacky krútim hlavou vždy, keď bilancujem. Na druhej strane, pracovná vs. osobná rovina zvádzajú svoj obľúbený vnútorný boj. Ručička na váhe hodnôt sa zatiaľ prikláňa na tú „pravú“ stranu. Či našťastie je iba otázkou času. Netreba sa nechať zvyklať.

3 komentáre:

Pecosita povedal(a)...

bude diel aj o kolegyniach?

Neda povedal(a)...

Jeej, no neviem. Obavam sa, ze tam by som objektivna nevedela byt.

sush povedal(a)...

ja by som ten diel o kolegyniach navrhovala. a neurazim sa vobec ked ma opises ako vulgarnu pisinu ktora si rada vypije :-)
inac je to uplne ppc post.