Pýtaš sa prečo?

Heh, Zlato, toto je posledné, čo Ti venujem. Môžeš to brať ako vysvetlenie. Je mi jedno.

Dlho som sa pýtala, kde sa stala chyba. Bola som zlá? Naozaj som Ťa tak veľmi obmedzovala? Nie a nie sa nadýchnuť? Nič zo života?

Odpoveď som nedostala. Iba nejaké mätúce info. Udržiavali ma stále vláčnu, s výčitkami svedomia. Hm, koniec koncov, to si chcel. Smejem sa.

Celé "my" sme boli ťažký omyl. Vzťah chorý už v zárodku. Od samého počiatku. Klišé typu, láska je slepá. Nuž, podľahla som a zaúradovalo na plnej čiare. Možno preto, že okrem sem-tam úletov som bola dlho sama. Možno preto, že si toleroval veci, ktoré vnímam, ako svoje výrazné mínus. Pritom, práve tie ma robia špecifickou. Videla som v Tebe viac, ako v skutočnosti je a aj bolo.

Že kamarátka. Hovno si zaslúžiš. Stratil si komplet moju úctu. A to aj napriek tomu, že práve popieram samu seba. Do čerta s Tebou. Si nič. Si nula. Utvrdzujú ma v tom referencie z každej strany. Tí, ktorých permanentne atakuješ svojím „Ako sa máš?“. Zdá sa Ti to povedomé? Tak NA! Vyžer si to v plnej kráse.

Radím Ti. Začni byť sám sebou. A udrž pri sebe aspoň to málo, čo máš. Tých čo Ťa rešpektujú. A to mi ver, že ich je sakra málo. Sám to vieš najlepšie. Ale pre istotu Ti napoviem: tí, ktorých poznáš cezo mňa, prípadne sa ich snažíš práve spoznávať, si o Tebe nemyslia nič dobré. A prisámvačku, nech sa prepadnem na mieste, že som bola diskrétna. Môžeš si za to sám. Pýtaš sa, ako je možné, že o niektorých veciach viem? Nuž ... šuškanda...

Hanbím sa za posledné dva roky. Hanbím sa za Teba. Nechcem mať s Tebou už nič viac spoločné. Ani minulosť. Neexistuješ. Vyčítam si, že som bola naivná trúba. Hanbím sa za seba. Karma je sviňa. Vrátilo sa mi všetko, absolútne do podrobna. Viac sa nedá. Som si istá, že sa budem mať v živote už iba fajn. A to isté želám aj Tebe, i keď viem, že Ťa čaká ešte dlhá cesta.

Piškóta

HA! A je to tu!

Tušila som, že to raz príde. Včerajším znudeným listovaním v Diners Club magazine 1/2008 som sa dočítala o jedinej a skutočne účinnej, tzv. Amputívnej diéte. Jej autorkou je istá dietologička Keesha Myas, vystavená neustálym tlakom a požiadavkám svojich zákazníčok nadobudnúť v priebehu niekoľkých dní ideálnu váhu. (o ideálnej postave by sme mohli diskutovať). Tiež by sme si mali zadefinovať pojem v priebehu niekoľkých dní... som si takmer úplne istá, že väčšina dám sa v priebehu mesiaca dostala do mimoriadnej formy. Teda v závislosti od individuality, odhodlania, či pevnej vôle.

Poprosím deti, aby nasledovné neskúšali doma, iba ak v prítomnosti dospelej osoby.

Amputívna diéta

1. Ostrihajte si všetky nechty – max. 29 gramov
2. Ostrihajte si vlasy – max. 170 gramov
3. Ostrihajte si všetky vlasy – max. 340 gramov
4. Dajte si ostrihať bradavice – max. 30 gramov
5. Na raňajky konzumujte preháňadlo – max. 1,3 kg
6. Absolvujte črevnú sprchu – max. 2 kg
7. Celý deň nepite – cca 0,5 kg
8. Celý deň nejedzte – 1,3 kg
9. Neobliekajte sa – max. 1 kg
10. Nenoste spodnú bielizeň – 0,3 kg (záleží však od typu a veľkosti bielizne)
11. Darujte obličku – 1,5 kg
12. Dajte si zmenšiť prsia – asi až 7 kg
13. Nechajte si amputovať ruku – asi 11 kg
14. Nechajte si amputovať nohu – asi 20 kg

S výnimkou bodov 1. až 3. je diéta zaručene bez jo-jo efektu.

Aj keď sa možno bude zdať až príliš radikálna, treba si uvedomiť, že pre krásu sa oplatí čo to vytrpieť.

Zároveň odpovedám na otázku kolegynky Lucie, či som náhodou neschudla.....

.....áno, presne 34 gramov. Ostrihala som si nechty a podstrihla ofinu.

Úprimne, je mi ľúto...

Snažila som sa. Prisahám na všetko, čo mi je milé, že som sa snažila. Ale odtiaľ, potiaľ. Viac už neviem.
Mojej najsamviaclepšej kamarátky priateľ, dlhoročný priateľ, je čistý pošuk. Odkedy ho poznám. A to je sakra dlho. Posledné tri roky sa o tom iba uisťujem. Inak, milý chalan...nech nežerem. Na päť minút, raz za rok, pri náhodnom stretnutí, niekde na opačných koncoch baru. Čo na ňom vidí?! Skutočne neviem. Po dnešnej kolaudácii, ich spoločného prenajatého bytu, sa pýtam dvojnásobne. ČO?!

P.s.: Všetky tieto otázky, som sa pýtala aj jej osobne. Dodnes som nedostala žiadnu odpoveď. S tým, že láska je slepá, sa neuspokojím. To nie. Musela by byť aj hluchá a sprostá a vlastne aj neskutočne zákerná mrcha, pizda a puchra zároveň. A to by bola inak silná káva.

Ošemetná situácia

Ja: A fakt nechceš, aby sme ťa zobrali?
Stella: Nie, mám to za 20 minút, rada sa prejdem.
Ja: Bola by som pokojnejšia, keby si išla s nami.
Stella: Nie, nie, dám si iPod do uší, aspoň vytriezviem.
Ja: Ok. Ale určite napíš, že si v poriadku, keď prídeš domov.
Stella: Neboj. Pa.

O 48 minút neskôr.

Stella píše: Dorazila som, sice znasilnena, okradnuta a dobita, ale ... bru noc prajem. A este, svieti mi svetlo ;)

Ja – 1. reakcia
Tak parada, tu dvadsatkorunacku mas odlozenu u mna, druhe pozitivum – aspon sa nevrhnes lacne na divadelnika a do tretice – vynikajuce, ze svetlo svieti, kvalitne sa odmalujes a ulozis na spanok.

Ja – 2. reakcia v myšlienkových pochodoch
Kurva, čo by som robila, ak by sa jej naozaj niečo stalo?!

a) zomrela by som na výčitky svedomia
b) rozplakala by som sa a plakala stále až do úplného vyčerpania
c) rozviazala by som všetky kamarátske vzťahy a nikoho si bližšie k telu nepripúšťala

Možnosti sú vždy, aktívne nič neriešim...

...veta klasika, ktorý ma nejednou svojou životnou pravdou dohnal až k slzám. Vtipom a ani múdrosťami z kategórie láska za päť tisíc bohužiaľ nikdy vedome neovplýval. Aká škoda. Čo čert nechcel, spontánne sa mi naskytlo rande vo dvoch. Dlhoročný známy. Milé matiné. Poklábosili sme, vynadávali sa. Obe strany pomasírované poskytnutím "nezaujatého" názoru, na momentálne rozpoloženie. Ako inak sa dá nazvať názor ukrivdenej strany? A prekvapenie. Absurdné riešenia vysvitli. O plánoch ani nehovoriac. Ako náhle náš rád nadávajúcich obohatili aj iné tváre, poniektoré nové, iné už opozerané, družná debata nabrala na obrátkach. Začínam mať zimomriavky z plánovanej Singles Groupen Party akcie.

P.s.: Si odvrhnutý? Máš potrebu spoznávať nových ľudí? Páči sa ti myšlienka zúčastniť sa na akcii SGP? V prípade, že áno, prihlás sa na neda.hneda@gmail.com. Kritéria zatiaľ neboli stanovené žiadne.

Čistý chaos

Dnešným večerom som svojim kostlivcom dala zbohom. Rad radom povypadávali zo skrine, ako na bežiacom páse. Všetci. Necítim sa ani lepšie, ani horšie. Priradila som im istú postupnosť. Vedela som, že sa ich raz, jedného po druhom, zbavím. Miestami dúfajúc, že nie vlastným pričinením. Hop, sekla som sa. Medzi tými bezvýznamnými, vypadol aj najkostnatejší. Ten, čo podril nielen moje ego, ale aj imaginárny rešpekt, autoritu. Počujem jeho zákerný smiech, ktorý nie a nie utichnúť. Neviem vyjadriť racionálne emócie. Pedantne som ich v sebe hnojila mesiac dopredu. Vykvitli samo od seba, pretvárky, vyzreté. Už zajtra osekávam azbestovú košeľu. Cítim, že ide do tuhého. A aj nariek všetkému lomcuje so mnou lahostajnosť. Babo, raď. Alebo nie, ser na to, netreba.

Keby

Keby sa pred 27 rokmi neboli bývali stretli, mohlo byť všetko inak.
Nevyčítam. Rezignovane konštatujem.